petra

Nikdy som si neuvedomila, ako tazko musi clovek na sebe pracovat, aby ovladol svoje emocie a neprejavil ani najmensim naznakom, ci gestom svoj nazor. Niezeby bolo vyjadrovat svoj nazor nespravne, niekedy je vsak lepsie, ak si ho nechame pre seba. Je az neuveritelne, kolkych ludi mozeme ranit. Alebo urazit. Tak napriklad ja. Na zaciatok musim povedat, ze kazdy, kto ma len trochu lepsie pozna, vie, ze svoje nazory vyjadrujem nie vzdy prave tou najjemnejsou a najortodoxnejsou formou. A ono sa mi to pravdaze vracia. Preto som si vyvinula akysi obranny mechanizmus, a snazim sa nechavat si svoje nazory pre seba, pripadne pre mojich najblizsich, ktori tym prave nadseni nie su. Problem vsak nastal pred casom, ked som si jedneho krasneho dna uvedomila, ze moje nevyjadrovanie nazorov zacne kazdu chvilu hranicit s pokrytectvom, a ze vlasne potlacam svoju identitu a co je najhorsie, bojim sa vyjadrit svoj nazor. Ale s tym som mala problemy vzdy. Teraz sa vsak uz neviem ani poriadne realizovat, lebo som uzavreta nejakou velkou zatkou sebaovladania. A kvoli comu? Aby som neurazila ludi, na ktorych mi vlastne vobec nezalezi... A tym som sa vlastne dostala so uplne inej dimenzie, kedze moja kratka uvaha zacala tym ,ze je dobre niekedy si nechat veci pre seba, a skoncila velmi rychlo tym, ze by sme si vela veci nechat pre seba nemali. Ale to som cela ja – aj ked neverim na horoskopy, povedala by som, ze som cely blizenec...